Novostavba rodinného domu na vidieku, obklopená prírodou. Miesto, kde sa za oknami menia ročné obdobia a kde bolo od začiatku jasné, že interiér nemá s okolím súperiť. Mal ho nechať vstúpiť dnu.
Domov pre štvorčlennú rodinu s dvoma dospievajúcimi deťmi sme preto navrhli v prírodnej, pokojnej farebnosti, s množstvom dreva, tlmených tónov a materiálov, ktoré pôsobia príjemne na pohľad aj na dotyk. Moderný interiér je o teple domova, pohodlí a priestore, v ktorom si každý člen rodiny nájde to svoje.
Srdce domu
Centrom spoločného života je otvorená denná zóna, kde sa kuchyňa, jedáleň a obývacia izba prirodzene prepájajú do jedného celku. Veľké presklené plochy otvárajú interiér smerom do záhrady a príroda sa tak stáva jeho každodennou súčasťou.
Kuchyňa je čistá a moderná, no vďaka kombinácii jemných neutrálnych tónov, dreva a výraznej pracovnej dosky nepôsobí chladne. Ostrovček vytvára prirodzené centrum diania – miesto na rannú kávu, rýchle raňajky, varenie aj rozhovory, ktoré sa často začnú práve v kuchyni.
Jedáleň plynulo pokračuje do obývacej časti. Pohodlná sedačka, mäkké textílie, drevo a tlmené farby vytvárajú pokojné zázemie pre spoločné večery. Celý priestor sme nechali vizuálne dýchať – veď najkrajšou dekoráciou tohto domu je často práve výhľad za oknom.
Rodičovská zóna ako malý súkromný svet
Spálňa rodičov je zámerne pokojnejšia a intímnejšia. Bez zbytočných podnetov, v jemných prírodných odtieňoch a s dôrazom na pocit pohodlia.
Jej súčasťou je samostatný šatník navrhnutý tak, aby mal každý kus oblečenia svoje miesto, a vlastná rodičovská kúpeľňa. Spolu tak vytvárajú ucelenú súkromnú zónu – miesto, kde sa na konci dňa dá zavrieť za sebou dvere a na chvíľu spomaliť.
Dve deti. Dva úplne odlišné svety.
Pri izbách tínedžerov sme nechceli vytvoriť iba „detské izby“. V tomto veku sa izba stáva malým osobným územím – spálňou, pracovňou, miestom pre kamarátov aj priestorom, cez ktorý mladý človek ukazuje, kto je.
Rebekina izba preto dostala jemnejší, dievčenský charakter, ale bez detských prvkov. Je navrhnutá tak, aby s ňou mohla ďalej dospievať a o pár rokov nepotrebovala kompletnú premenu.
Maximova izba rozpráva trochu iný príbeh. Jeho záľuba vo futbale sa stala prirodzenou súčasťou návrhu – nie ako prvoplánová tematická dekorácia, ale ako detail, ktorý dáva priestoru osobnosť. Stále však zostáva plnohodnotnou tínedžerskou izbou s miestom na oddych, školu aj všetko, čo k jeho svetu patrí.
Obaja súrodenci majú k dispozícii vlastnú detskú kúpeľňu, navrhnutú prakticky pre každodenné ranné fungovanie rodiny a zároveň v rovnakom vizuálnom jazyku ako zvyšok domu.
A miesto zostalo aj na prácu
Samostatná pracovňa poskytuje pokojné zázemie na prácu z domu – oddelené od ruchu spoločnej dennej zóny. Aj tu pokračujú materiály a farby použité v ostatných miestnostiach, aby dom napriek rozdielnym funkciám pôsobil ako jeden harmonický celok.
Domov, ktorý nemusí kričať
Pri tomto návrhu nebolo cieľom vytvoriť interiér plný trendov a efektných prvkov. Oveľa dôležitejšie bolo vytvoriť domov pre konkrétnu rodinu.
Taký, v ktorom môžu byť spolu, ale zároveň má každý dostatok vlastného priestoru. Taký, ktorý rešpektuje miesto, na ktorom stojí, a necháva prírodu za oknami hrať jednu z hlavných úloh.
